Elixíry, čierne oči... I. - Odchod

Sedel som v kuchyni a namosúrene počúval Dumbledorove výčitky. Keď sme sa na chodbe zase začali hádať, prekvapene sa spýtal, čo sa stalo a potom nás donútil presne zopakovať, čo sme si povedali. Teraz penil a čistil nám žalúdky (čo nerobil už dosť dávno).
„Ste obaja príšerní sebci! Vôbec si neuvedomujete, čo hovoríte?! Svojím správaním ste jej vrazili dýky do chrbta! Obaja ste si ju získali a s oboma má niečo spoločné, no vôbec sa nečudujem, že vás po takom niečom vyhodila! Kedy sa začnete správať ako dospelí? V stovke možno konečne? Tebe verila, Remus, pretože vedela, že aj keby naozaj bola vlkolak, neodvrhneš ju. A tebe, Severus, že ako jediný chápeš jej lásku k príprave elixírov. Ale keď sa už musíte urážať ako malé deti, nemôžete len seba konkrétne?! Musíte uraziť celú skupinu ľudí, do ktorej patrí aj ona! To bolo také ťažké povedať radšej niečo typu: Pri svojich pokusoch s elixírmi si vypil niečo na pomätenie mozgu, Severus? Pri vyvádzaní počas splnu si si vytrepal z hlavy rozum, Remus?“
Keby to nebol starý a vážený čarodejník, zaútočím na neho.
„Ako sa asi cíti, ak jej ľudia, na ktorých jej záležalo, povedia niečo také? Ak sa s vami v blízkej budúcnosti vôbec nebude chcieť rozprávať, dobre vám tak! Zaslúžite si to obaja bez výnimky a rovnako!“
„Skončili ste?“
„Skončil.“
„Idem po Susan,“ takmer rád som vstal od stola.
„Ideš do hradu, Severus.“
„Hádam ju nechcete nechať s ním tu?“
„Nie. Odvediem ju ja.“
Remus na mňa vysmievavo pozrel a vstával.
„A ty seď! Nemysli si, že k nej pôjdeš!“ namieril prstom na Lupina.
Teraz som mu úškrn venoval ja.
„Obaja k nej máte zákaz priblížiť sa aspoň na dvadsaťštyri hodín.“
„Ale ja ju predsa musím učiť!“
„Nehovoril si, že ju ešte ku knihe nepustíš?“
Chcel som mu niečo odporné odseknúť, ale zahryzol som si do jazyka.
„Severus, choď už.“
Zvrtol som sa na päte a odišiel. Neuveriteľné!

***Susan***

Tí dvaja boli konečne ticho, odľahlo mi. Zložila som si vankúš z hlavy a unavene si naň ľahla. Ale nechcelo sa mi spať. Ešte stále mi v hlave vírili ich slová. Viac ma už asi uraziť ani nemohli. A pri tom Severus je môj otec a Remus priateľ. Doteraz som dúfala, že v budúcnosti bude aj niečo viac. Nahnevane som sa pretočila na bok. Pekne mi obaja ukázali, čo si myslia. Veľmi pekne. Lepšie už nemohli. Nemám sa na všetko vykašľať a vrátiť do Francúzka? Tam mi predsa bolo tak dobre... Našla by som si prácu na ministerstve a na celé Anglicko sa vykašľala. Môže mi byť ukradnuté. Čo mi prinieslo? Stratu oboch rodičov a stretnutie dvoch príšerných hnusákov!
Pretočila som sa na druhý bok. Musím odtiaľ vypadnúť. Pôjdem do Rokfortu, zbalím si veci a odídem... Aj tak ma tu nechcú, tak im aspoň raz urobím radosť.
Ozvalo sa zaklopanie.
„Dajte mi obaja pokoj!“
„To som ja, Susan,“ ozval sa od dverí tichý Dumbledorov hlas.
„Ach, prepáčte, poďte ďalej,“ posadila som sa na posteli.
„Ideme domov?“ spýtal sa ma od dverí.
„A tí dvaja?“
„Severusa som poslal dopredu a Remusa nechal v kuchyni. Prehoď si plášť a ideme.“
Prikývla som a vyšla za ním. Na schodoch som sa na moju zlosť trochu zapotácala a na zvyčajnú smolu si to riaditeľ všimol. Keď sme zišli dole, vyčaroval nosidlá a prikázal mi ľahnúť si. Najprv som odmietala, ale jeho pohľad ma nejako presvedčil.

Na ďalší deň ma riaditeľ prekvapil svojou návštevou a ostal so mnou aspoň tri hodiny, počas ktorých sme sa rozprávali o všetkom možnom.
Svoju neistotu zo zajtrajšieho splnu som sa snažila zakryť, ale on to vytušil. Na okno zaťukala sova. Otvoril jej a ona preletela ku mne. Prekvapene som jej zobrala hranatú obálku a rolku pergamenu. Rýchlo mi došlo, čo to je. Pozrela som na Dumbledora, ten na mňa povzbudivo kývol. Trochu roztrasenými rukami som otvorila obálku:

MIMORIADNA LEGENDÁRNA ODBORNÁ KATEGÓRIA – VÝSLEDKY
Stupnica úspešnosti: Stupnica neúspešnosti:
Vynikajúce (V) Slabé (S)
Prekonáva očakávania (P) Hrozné (H)
Dostatočné (D) Troll (T)
__________________________________________
Mimoriadna pochvala (MP)
Špeciálne najvyššie možné ocenenie – Červený diplom (ČD)
__________________________________________
Susan Sophia Taylorová dosiahla:
Čarovanie V
Elixíry ČD
Obrana proti čiernej mágií V
Starobylé runy D
Starostlivosť o zázračné tvory V
Transfigurácia MP

Veľa nechýbalo a začnem výskať. Až na blbé runy som všetko zvládla! Šťastne som sa pozrela na Dumbledora.
„Rozbaľ aj tú rolku,“ kývol k nej.
Schytila som ju do rúk a zošuchla z nej kus špagátu, ktorým bola zviazaná.
S očakávaním som ho odrolovala. Diplom bol na papyrusovom papieri s červeným okrajom.

A/N: Nájdete ho na adrese: http://www.kralovnajednorozcov.mysteria.cz/O/Diplom.jpg

„Krásny,“ nakukol mi Dumbledore poza plece, „smiem?“
Podala som mu výsledky skúšok.
„No, s takými známkami by si mohla byť aj aurorka.“
„Myslíte?“ v očiach mi zaiskrila radosť. Všimol si to.
„Naozaj by si chcela byť aurorkou?“
„Len neviem, či mi to ten incident neprekazí. Ale inak by som chcela byť.“
„Susan, neviem, či je to dobrý nápad.“
„Prečo?“
„No, pre niekoľko vecí. Jednak, ide po tebe Voldemort. Ak by si sa ešte k tomu stala aurorkou, čoskoro by ťa veľmi chcel zabiť. A okrem toho, súčasný minister je dosť... No, nechcem ho uraziť, takže sa radšej zdržím komentára na jeho osobu. A ak by sa k tomu všetkému ešte dostalo na verejnosť, že si dcéra smrťožrúta...“
„Práve kvôli tomu, aký je minister, by sa vám niekto medzi aurormi zišiel. Ak to tu máte ako u nás vo Francúzku, aurori o svojej práci navzájom veľa nevedia, každý má vlastné prípady a čím viac aurorov na vašej strane, tým lepšie. A nikdy neviete, či sa minister nezmení.“
„Ty by si chcela byť aj v ráde?“
„Samozrejme. Treba ísť v otcových šľapajach... a tak pôjdem v obidvoch.“
„Keď sa to Severus dozvie, dostane infarkt.“
„Nemusí vedieť všetko naraz.“
„Nie je veľmi bezpečné, aby si študovala aj naďalej tu.“
„Učím sa egyptčinu a počula som, že v Egypte sú najlepší aurori. Tam môžem vyštudovať a vrátiť sa.“
„Máš to prešpekulované, čo?“
„Uvažovala som nad tým večer.“
„Tak dobre, niekoho v Egypte poznám, pozisťujem pár vecí. Okrem toho v Egypte je aj druhý najstarší Weasleyovie syn, dohliadol by na teba.“
„Na mňa netreba dohliadať.“
„Uhm...“

Už ráno po zobudení ma pochytila nervozita. Po raňajkách, ktoré mi doniesol milý škriatok (rovnako ako pred tým) mi na dvere ticho niekto zaklopal. Nemusela som byť jasnovidka, aby som vedela, kto ma prišiel navštíviť.
„Nevyrušujem?“ spýtal sa Severus.
„Akoby si mohol, keď nemám nič na práci a iba ležím?“ odpovedala som trpko otázkou.
Sklonil hlavu a podišiel bližšie. Pery sa mu nečujne pohli, ale nahlas nepovedal nič.
Slabo som sa na neho mračila a čakala, čo povie.
„Ideme sa ďalej učiť?“
Samozrejme, Severus sa nedokáže ospravedlniť.
„Áno. Chcela by som už zvládnuť egyptčinu.“
Nemusí vedieť, na čo presne ju potrebujem - že najskôr odídem.
Privolal knihy a sadol si ku mne na posteľ. Po dvoch hodinách som mala dosť.
„Oni majú príšernú výslovnosť,“ vzdychla som si.
„Tým sa netráp, aj tak budeš viac čítať. V podstate na dorozumievanie ju ani možno nebudeš potrebovať.“
Keby si vedel...
Večer a s ním spln sa nezadržateľne blížil. Namiesto jazyka sme sa venovali viac rozprávaniu o elixíroch. Zase som sa dozvedela niečo zaujímavé... Fakt je v nich majster.
Poobede ešte na chvíľu prišiel Dumbledore.
„Susan, z bezpečnostných dôvodov... Ťa tu potom musíme zamknúť.“
„Chápem.“
„A bude tu? Myslel som, že asi skôr v...“ začal Severus.
„Nie, takmer určite nie je vlkolak, tam ju posielať nechcem.“
Ja proste milujem, keď neviem, o čom je reč!
„A čo predpokladáte, že sa bude diať?“ vykĺzlo mi.
„V podstate nemáme takmer žiadnu presnú predstavu.“
„No dobre... Máte pocit, že som sa od vtedy veľmi zmenila?“
„Máš trochu dravejší pohľad,“ šepol Severus.
„A... normálne sa ľudia zmenia ako?“
„Majú dravejší pohľad a ostrejšie črty,“ odpovedal Albus.
„Tak fajn... Radšej už choďte, onedlho sa zotmie.“
„Hneď ráno sme späť.“
„A zamknite aj prísun k elixírom, nechcem si to zničiť.“
Severus to hneď urobil.
„Ako vlkolak neviem čarovať, však?“
„Nie. Dobrú noc.“
„Dobrú.“
Ozvalo sa šťuknutie. Zamkli ma. Chvíľu som nervózne ležala, ale potom som to nevydržala a prešla k oknu. Zotmelo sa. Ale bolo trochu zamračené. S obavou som sledovala, kedy vietor odsunie mraky a ja sa pozriem do tváre mesiaca prezrádzajúcej skutočnosť.
Konáre stromov sa dali do pohybu – vietor sa zjavne dostal k slovu. Pozrela som sa na oblohu. Naozaj, mraky sa pomaly posúvali a už som videla ich koniec...
Akoby sa aj oni báli, opatrne sa sunuli ďalej, až odhalili kúsok mesiaca.
V celom tele som zacítila akési mravčenie. Vedela som to. Mravčenie silnelo s každým kúskom mesiaca, ktorý nezakrývali mraky. Mesiac sa objavil v celej svojej kráse a mravčenie ustalo. Sťažka som preglgla. Všetko okolo seba som si úplne uvedomovala. Myslela som, že ako vlkolak budem nepríčetná... Pozrela som na ruky.
Nebyť dlhých pazúrov, nebolo by na nich žiadnej zmeny.
Tak tie sa ľahko zlomia... Nie, boli poriadne tvrdé, slabo zahnuté a biele. Nie žltkasté.
Na nohách to bolo rovnaké. Podišla som k zrkadlu a strnula prekvapením. Namiesto normálnych uší som mala vlčie. Vzhľadom k tomu, že hlava svoj tvar nezmenila, trochu smiešne mi odstávali. Opatrne som sa ich dotkla. Naozaj to boli uši zvieraťa.
No to nebolo všetko. Moje zuby, och joj, boli tiež vlčie. Špicaté a určite poriadne ostré.
„Teda takým úsmevom by som niekoho vystrašila,“ zamumlala som. Hlas sa mi nezmenil. Schytila som prútik a mávla ním ma prázdny pohár. Hneď sa naplnil vodou. Takže čarovať môžem.
Vlkolaky sú krvilačné, lačnia po obetiach. Ešte tento jeden pokus... Prútikom som si otvorila dvere do laborky a zobrala prvú krv, ktorá mi prišla pod ruku. Do úzkeho hrdla som strčila pazúr a namočila ho. S odporom som nechala kvapku dopadnúť na jazyk.
„Fuj!“ vyprskla som. Krv mi bola vždy odporná a nič sa na tom zjavne nezmenilo. Už pokojnejšie som vrátila zazátkovanú fľaštičku do police a pohla sa k dverám izby. Odomkla som a vyšla. Do nosa mi okamžite vpadol cudzí pach.
Vlastne nie, nie cudzí. Severusov.
Prekvapene vyletel z kresla a pre istotu zdvihol prútik.
„Nezabi ma, prosím. Nie som krvilačná beštia,“ uškrnula som sa a oprela o zárubňu.
„Čo...?“
„No, trochu som sa zmenila, tie uši, keby si videl moje zuby a ešte pazúry... juj. A mám o dosť ostrejšie zmysly. Ale krv mi nechutí, pre istotu som to vyskúšala.“
Sklopil prútik.
„Takže ani s čarovaním nemáš problém?“
„Nie. Poď,“ kývla som mu.
Nešiel.
„No čo tam tak stojíš, myslíš, že ťa chcem pohrýzť?“
„A čo máš v pláne?“
„Rovno vymýšľať elixír. Síce nie som úplný vlkolak, ale ani toto mi nevyhovuje. Chcem na to vynájsť odvar,“ zmizla som v izbe a teraz ma už pokojnejšie nasledoval až do labáku.
Síce sme robili pokusy celú noc, no na nič sme neprišli. Vlastne som si od toho ani veľa nesľubovala, po jednej noci človek nemôže čakať zázraky.

***Severus***

„Chceli ste niečo, Albus?“ vošiel som do riaditeľne. Susan tam už sedela a pozerala do zeme. Nepáčilo sa mi to. Niečo tu nehrá.
„Áno, sadni si, Severus,“ ponúkol mi druhé kreslo. Obozretne som si sadol.
„So Susan ti chceme niečo oznámiť. Vieš, už sa pevne rozhodla, čo bude robiť.“
Nebezpečne som prižmúril oči a preskakoval pohľadom z jedného na druhého.
„Chcem byť aurorka.“
„Čo?! Zbláznila si sa?“
„Prečo?“
„Aurori majú tu najnebezpečnejšiu prácu! A ešte po tebe ide Voldemort!“
„Nemáš pocit, že práve preto by som mala byť náležite pripravená? Ja sa nemám chuť skrývať.“
„Ešte je aj minister taký idiot!“
„Severus, moje rozhodnutie nezmeníš,“ povedala pevne, „musíš sa s ním zmieriť.“
Naštvane som vstal na odchod.
„Ešte som neskončil, Severus. Susan o dva týždne odlieta do Egypta. Študovať bude pre jej bezpečnosť tam.“
„Myslíte, že bude v bezpečí, keď bude študovať v Egypte?“
„Bude to lepšie ako tu, tam aspoň Voldemort nemá toľko špehov. Môže tam pokojne vyštudovať. Všetko je už vybavené.“
„Ako jej to môžete dovoliť?“
„Severus, Susan je dospelá a rozhoduje sa sama.“
„Má ešte len sedemnásť!“
„To na veci nič nemení.“
„Severus, prestaň,“ zrazu sa postavila.
„Prečo chceš byť aurorkou?“ obrátil som sa na ňu.
„Pretože nechcem sedieť so založenými rukami. A neustále len čakať.“
Nahnevane som si oboch premeral.
„Nebolo by lepšie, keby si mi namiesto toho, že sa budeš zlostiť, pomohol? Aby som sa vylepšila v egyptčine, napríklad.“
Nahnevane som za sebou tresol dverami. Keby to bola jeho dcéra, nikdy jej to nedovolí! Ale takto ju podporuje za mojím chrbtom!


KONIEC prvej série




A/N: Pokračovanie po prestávke s inými poviedkami